Kráčal som bielou krajinou,
zmrznutý kvapkami ľadu,
ešte s tvárou nevinnou,
netúžil som postáť, ani sadnúť. Mohol som čakať, že sa to stane,
na ceste ponad kaluže snehu
vypadne mi srdce z dlane. Nahol som sa k zemi,
že ho zodvihnem.
Šero vyostrilo všetky moje vnemy,
nevedel som, či smiem. Keď som uvidel Tvoje obrysy,
stratil som ho z dohľadu,
na jeho mieste stála si tam Ty. Stretli sme sa.
No vidieť som Ťa chcel samú,
takto musel som cúvnuť. Bola si k nemu iná.
Úsmevom zakryla si rozpaky,
chcel som sa správať inak,
veriť na zázraky. Zbadal som srdce
ako bije v Tvojej dlani,
vedel som, že ho nechceš zraniť. Odišla si a ja
kráčal som späť v pokoji,
už bez srdca, ale spokojný.
14. jún 2008 o 12:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 334x
Stretnutie
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)