reklama

Dievča ako ona

V kalendári bola streda. Zmoknutý som sa vracal z kúpaliska. Metro malo, nevedno z akých príčin, meškanie. Na stanici ľudia vytrvalo prešľapovali z nohy na nohu. Mladý párik zaľúbencov sa začal hádať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Dievča, rozrušené nevedno čím, špinilo hlavu chlapca ako sa len dalo. Rozčúlený tón dievčinho hlasu dokázalo prekričať už len turecké komando. Banda, inak sa táto skupinka ani nedala nazvať, po sebe pokrikovala tou čudnou tureckou nemčinou. Nebol som sám, koho meškanie metra prekvapilo. Niekoľko netrpezlivcov začalo hádzať pohľad jeden na druhého. Tu ma zrazu oslovil jeden pán: „Wizen Sie, wo ich Ťikit kaufe?“ Tento nečakaný náštevník zaraz prerušil moje myšlienky. Vysvetlil som mu teda, že: „Hier gibts keine Automaten, versuchen Sie es oben.“ Pánko pochopil a ihneď sa pobral nahor. Medzitým sa párik zaľúbencov už zmieril. Nevedno ako, divečina vášnivo kradla chlapcovi slová z jeho pootvorených úst. Jej bozky sa zdali byť také vášnivé, až som nakoniec uveril sile jej argumentov. Chvíľami sa zdalo, že sú to bozky ospravedlnenia. Ktovie ako to skutočne bolo. Medzitým sa banda turkov presunula na moju stranu metra a priateľskými pokrykmi prerušila ticho, ktoré tu vládlo davu ľudí. Nebolo by nič zlávštne, ak by metro meškalo, zváštne mi pripadal pokoj ľudí čakajúcich na jeho príchod. Minúty na hodinách sekundu po sekunde odkrajovali z mojej trpezlivosti. Nanešťastie ani U15 nešla, preto mi neostávalo nič iné ako vyrovnať sa v trpezlivosti týmto pokojným ľuďom. Čím viac čas ubiehal, ľudia čakajúci na svoj spoj čoraz častejšie držali v ruke mobil a vysvetľovali, čo sa deje. Zopár z nich odišlo, čo len znova zvýšilo môj nepokoj. Okrem meškajúceho spoja mi prišlo ľúto dievčatka, ktoré, zjavne unavené z kúpaliska, smutne pozeralo pred seba. Navyše jej bola zima, preto mala okolo seba okrútený nadrozmerný uterák. Ako som sa tak prechádzal po nástupišti, tlmil som dopady topánok na podlahu. Vedel som, že klopkanie by ma znervózňovalo, ale čo sa dalo robiť? Zaľúbenci mali k sebe znova bližšie. Turci stíchli a na okamih bolo počuť kvapky dažďa, ktoré dopadali na strechu nástupišťa, niekde nad zemou. Bolo už takmer pol jedenástej večer, keď z tunela vyletel dlho očakávaný spoj. S11 sa k nám blížila a vo vzduchu bolo cítiť, ako si každý vydýchol. Nastúpil som do vlaku plnom ľudí ponáhľajúcich sa domov. Unavené tváre bolo vidieť na každom z nich, okrem skupinky rusiek, ktoré sa zjavne zabávali na tom, ako ich kamarátka pokročila v učení sa nemčiny. Ruština mi v tomto cudzom prostredí pripomínala slovenčinu. Možno to nebolo ani tak tou rečou ako správaním sa žien navzájom. Bolo medzi nimi také zváštne puto, cítil som v ich reči otvorenosť a priateľstvo. Netrvalo dlho a moju myseľ zatienili kvapky nepokoja. Pomyslel som si, „čo ak môj prípoj bude meškať, kedy sa vrátim na ubytovňu?“ V rozhodovaní sa, či vystúpim na „ Köln Hauptbahnhof“ alebo „Köln Mülheim“, vyhrala hlavná stanica. Tam ma nakoniec znova nečakala pozitívna správa. S6, na ktorú som mal prestúpiť, nepremáva. Informátorka našťastie zakrátko ohlásila svojim ampliónovým hlasom, že posledná z možností ako sa dostať do „Leverkusen Mitte“ je expresný vlak smerom na D üsseldorf . Netrvalo dlho a ja som už čakal na nástupišti, kam dorazil môj vlak. Bez váhania som doň nastúpil. Našiel som si pohodlné sedadlo do štvorky, pričom som hneď neodhadol smer jazdy, takže som si po chvíli presadol na opačnú stranu. Ešte sa vlak nepohol z miesta, keď sa stalo niečo neočakávané. Na sedadlo šikmo oproti si sadla ona. Bola to mlado pôsobiaca hnedovlasá žena oblečená do hnedých letných šiat. Veľké oči a plné poprsie jej dodávali nádherný pôvab. Hoci nebola sama, kto sa v ten večer ponáhľal unavený domov, bola to práve ona, kto ma prebral z driemot a vrátil iskierku do poloprižnúrených očí. Každým bleskom, ktorý ožiaril nočnú oblohu, sa jej zreničky mierne zužovali. Nikdy predtým by som nebol povedal, že si niečo také na človeku všimnem. Tvár mala obrátenú k oknu, pričom pozorovala stopu, ktorú za sebou zanechával vlak. Zatiaľ čo ja som sa k cieľu svojej cesty len blížil, ona sa k tomu svojmu vzdiaľovala. Nevedel som, kto vlastne je, ako sa volá, či sa jej páči sledovať kvapky dažďa stekajúce po okne vlaku. Zváštne. Jej pohľad do diaľky ma tak neuveriteľne očaril. V tom okamihu som si uvedomil, ako príťažlivý vie byť pohľad ženy. Snažil som sa zachytiť každé jej mihnutie očami. Bolo v tom niečo tajomné, že žena, najprv pôvabná a pekná, mi učarila svojim obyčajným pohľadom. Celú cestu som vnímal už len záblesk jej tajomných očí. V duchu som ľutoval, že moja cesta nemôže trvať dlhšie. Myslím si, že ak by sa jej pohľad dal predávať, kúpili by si ho tisíce iných mužov. Napriek tomu, že sa medzi nami nestalo nič mimoriadne, ona si všímala miznúce koľajnice a svoj pohľad upierala niekam preč - ja som potajme sledoval jej trblietavé oči. Upreté do diaľky menili polohu len občas. Bolo zvláštne, ako sa jej zreničky pravidelne stenčovali a rozširovali. Akoby ľudia naokolo neexistovali, bola tu len ona a búrka, ktoré v tom okamihu prehlušovali všetko ostatné. Keď som bol pri cieli svojej cesty, rýchlo som sa zvrtol, aby okamih nášho lúčenia netrval pridlho. Vedel som, že by mohol raniť. Cestou v daždi na ubytovňu som myslel už len na ňu. Ako dokáže byť ženský pohľad taký pôvabný, a to aj vtedy, ak sa ženský a mužský pohľad nestretnú? Bol to práve tento okamih, kedy som sa znova zaľúbil. Nie navždy, nie večne, no s pocitom, ktorý ma tak ľahko neopustí. Ak by som sa mal znova zaľúbiť pohľadom, neváhal by som ani na okamih. Navyše, ak by som si mohol vybrať do koho, bola by to ona. Dievča ako ona.

Miroslav Džunda

Miroslav Džunda

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

príde neskôr Zoznam autorových rubrík:  básnepríbehy

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu